Keď je model odfotený, modelka sa môže vyzliecť, teda odlepiť to zo seba. Chvíľu sa počká, kým jej klesne tlak a sfarbenie, potom sa pokračuje. Modelky nikdy nerobia problémy a veľmi ochotne urobia, čo sa od nich vyžaduje. Vydržia čokoľvek. Horšie je to s ich deťmi.
Minulé horúce leto som fotila módu na október. Aj keď býva do polovice októbra teplo, v redakciách túto skutočnosť ignorujú a nástoja na svetroch a šálach. Ale kam ísť fotiť, aby sme nezahynuli od tepla? Niekedy miesto určí náhoda. Našla som v detskom obchode báječné gumáký! Pôjdeme asi niekam k vode. Do Petržalky k Dunaju, tam sú pekné, nič nehovoriace pláže. Pri troche predstavivosti môžu vyzerať ako pobrežie chladného Baltiku v Poľsku. Suché trávy a hlavne, žiaden zavadzajúci a zeleňou usvedčujúci strom. Perepúť dorazila. Tridsaťtri stupňov, moja milá vizážistka (raz musím napísať aj o nich!), priateľ lomeno asistent, ja, sestra modelky a modelka so svojim trojročným kučeravým anjelikom. Dorazili z Levíc a dievčatko spalo na zadnom sedadle celé spotené, so zlepenými vláskami a lesklými červenými líčkami. Vyzeralo ako malý amorko, len namiesto šípov držalo zvieratko ušité z textilu. Bola to posledná možnosť vidieť ju nehybne ležať. Len čo mamina vypla motor, naštartovala malá ten svoj.
Ako prvé si treba dieťa, lacnú pracovnú silu ( povedzme si priamo, že sľubovanou odmenou sú často len hračky či sladkosti) získať. To znamená, že začíname imitovať príjemné letné poludnie, pozeráme na vtáčiky a vchádzame po členky do vody. Zatiaľ na deke vizážistka líči modelku. Chytáme na paličku ryby. Je nám teplo. Smejeme sa a veselými motivačnými otázkami nabádame dieťa k túžbe zahrať sa nami túto hru. Ak je modelka pripravená, nájdeme si dôvod, prečo výjsť z vody. Bude za tým nejaké zvieratko. (Deti zver milujú, ale v žiadnom prípade ich pri fotení nekombinujeme!) Prstom ukazujeme na obzor, niekde k nášmu autu. Všetci sa tam vyberieme, ale miesto malého havka, nájdeme v aute stašne veľa všeliakých šiat. Mamina si ich chce hneď vyskúšať! Jaj, to sa nesmie, lebo to sú vzácne šaty, ktoré veziem jednej panej. Ale mamina nás prehovorí a povoľujeme jej jedny si vyskúšať. Mamina sa ide prezliecť za auto (tie odbory!), my zatiaľ pripravíme aparatúru. Keď sa nám mamina ukáže, je taká pekná, že ju musíme okamžite odfotiť! Aj ták, aj takto. Potom nájdeme v kufri auta akési pekné detské šaty. Zvláštne! Gumáky, ticho topiace sa v kufri, zažijú svoj veľký príchod na scénu práve teraz. A sú to práve ony, ktoré navždy prelomia ľady (och, ako sa to nehodí, na túto situáciu!).
Aj keď by sa to nemalo, pani sa bude hnevať, požičiame jej ich. Fotíme. Priložíme tento svetrík, sukničku a krásny kabátik s veľkými gombíkmi. Klobúk sa neodvážim vybrať z kufra. Ideme k vode a skúšame, či nenatečie do gumákov voda. Fotíme. Potom musíme nakŕmiť ryby. Šibeme po vode prútikom a plašíme zlého kapra. Popritom sa otáčame do objektívu a sme veselí. Fotíme.
Potom sa začne amorko potiť.
Vyzlečieme teda ten kabátik a chceme dať druhý, menej teplý (povedala by som, takmer chladiaci). To nepôjde, pretože jej sa páči tento. Dievčatko zistí, že ho fotíme. Znervóznie a ešte viac očervenie. Zahovárame príbehom o zvieratku. Vyzlečieme kabátik a donesieme mini texasky so super kabelkou. Chce si ich obliecť, ale nejde to. Nohy má také mokré, že gate sa pribrzdia na kolenách a ani sa nehnú. Dievčatko ostáva zakliesnené v dvoch nohaviciach a na nálade mu to nepridá. A nervóznemu človeku býva teplo. Vtom si to uvedomí!
S fotením dieťaťa nepokračujeme. Použili sme všetky zbrane, ale každému ide iba o jedno, schovať sa do tieňa. Ten nie je, tak sa mamina prezlieka a my jej utierame pot a fotíme. Amorkovi sa to prestáva páčiť a už chce, aby mamina prestala. Naťahujeme to do krajností, dokonca horiace dieťa šupneme do ďalších šiat. Vieme, že za cenu plaču a straty dôvery. A už sa tak aj stalo. Vtedy amorko, vysilený a nevládny odporovať, zabojuje a na moju výzvu, poď sa sem pozrieť, povie -"Hovno!"
-Je tu havko, poď!
- Havko je hovno!
Mamina pevným hlasom malú pokarhá a tá z celej sily, zo svojej malej kučeravej hlavy vykríkne:
-Strom je hovno!
-Všetko je hovno!"
Malá to zhrnula za nás a vy rozumiete, že to bol úplný koniec akcie. Amorko stratil trpezlivosť a od vtedy, všetko, čo sme povedali, bolo použité proti nám. Za neovládateľného revu, vysilujúceho až k slzám sme sa vyzliekli, zbalili a rozlúčili.
Neskôr mi mamina dievčatka, modelka, volala, že hneď po fotení šli do reštaurácie, malá si objednala -"Rezeň!" a zaspala na stole. Nezobudila sa, ani keď rezeň doniesli. Zabalili jej ho a dali až v Leviciach. Po celý čas mala obuté gumáky.
