Láska akože sorry, ale dík, že si

Autor: Ivana Lipovská | 5.12.2005 o 7:12 | Karma článku: 12,57 | Prečítané:  3710x

Od rána ma bolelo brucho. Ty si ešte spal, ja som chlórom vyčistila kuchyňu a vypila silný zelený čaj, čo ostal od včera.

Granule okolo misky zmäkli, boli lepkavé. Hodila som ich späť. Pes spal vo svojom molitanovom pelechu. Včera ho obtrhal. Musí sa tu cítiť ako v klietke. Ale pes je pes. Ostane so mnou už len pre tie granule. Vonku bola tma. Johanka práve odišla do školy. Tá posteľ vedľa teba bola taká lákavá.

 V noci ťa zobudil pes, teda tie zvuky. Vracal ryžový nákyp. Rozsvietil si svetlo a potom ťa nad tým napínalo, hovoril si nahlas fúj a pritom boli štyri ráno. Podľa mňa si stále spal, tak som vstala, utrela to a zhasla. Je ťažké prebudiť ťa. Stále ma bolí brucho. Volala mi mama. Rozprávali sme sa o otcovi. Myslela som si, že mne sa to nikdy nestane, že moja mama nezostarne a budem si s ňou rozumieť nonstop. A stalo sa to tak rýchlo. Už nič nehľadá. Že je tak apriori spokojná. Čo by ju ešte mohlo zaujímať? Mohla by sa hýbať, mohla by začať písať. Alebo toho koňa si kúpiť. Rozpráva o ňom, ale sama už vie, že si ho nekúpi. Odkiaľ by zobrala peniaze? Veď nech predá garáž. Ale kam by ho potom dala? Keby si kúpila koňa, mala by ho radšej ako všetkých mužov dohromady. Teraz viem, že moju mamu vôbec nepoznám.

Mami. Mami. 

Bola som v jednom byte a bol malý a veľmi plný. Len tak tak a bol by preplnený. Byt plný príležitostí. Na stenách viseli naozajstné obrazy, deti vedeli hrať na hudobné nástroje a boli príjemné, práve prišli z tréningu a po osprchovaní sa išli učiť. Rozmýšľala som, že či za to môže ten Laluha na stene. Prišli sme domov a povedala som ti, že v takých bytoch sa cítim dobre a chcela by som v nich žiť. Odmalička. Ja viem, to sa už nedá. Už som vyrástla. 

Ráno hovorili v rádiu, že zamilovanie sú len chemikálie, ktoré sa do roka takmer vyplavia z organizmu. Možno preto sme boli na seba takí zlí. Vyplavovali sa nám tie dobré hormóny. Bolo ti to ľúto. Ale čo sme mohli proti tomu urobiť? Počul si, je to prirodzený chemický proces, ako pleseň alebo horenie. Sranda, že? 

Čoho sa bojím? Taká veľká?

 Najhoršie je, že sa blížia tie vianoce. Rozmýšľam, že čo by sa stalo, keby sme nemali doma mandarínky. Okolo pätnásteho ma strhne trhová vírivka, ako stratenú ponožku bez páru, aj keby som do obchodu šla len po cukor. Možno z toho ma bolí brucho. Fakt sa mi do toho nechce. Stojím ako plavecký reprezentant pred bazénom plným studenej vody. Jednoducho musím. Kresťanské Slovensko. Pomoooc.

 Kam by sme mohli spolu odísť? Stále ma voláš. Ale som ako hluchá. Asi ma musíš uniesť. Aj tak sú všade ľudia. Najviac sa mi páčilo na Kysucách u tvojho bratranca. Chodila som po lese ako bláznivá, lebo toľko hríbov som v živote nevidela. Najlepšie by mi bolo  s tebou a s Johankou, hrali by sme Civilizáciu, prikladala by som do krbu a nevadilo by mi, že nemáme stromček v obývačke. Myslím, že ani stromčeku by to nevadilo.

 Premýšľam o tom, či som, alebo nie som tradicionalistka. Doma otec nezvonil zvončekom, ani nejako extra nespomínal Ježiška. Mali sme kapra, to áno. Voľakedy sa predávali pod zelenými vojenskými stanmi. Odporný zápach a čľapkanica, na chodníku všade ležal premočený kartón. Moja dcéra pomaly nevie, čo bolo Československo. Smejem sa na tom, že mi mama kúpila na vianoce v Budapešti pulóver, nešikovne ho schovala a ja som ho našla. Mesiac pred oficiálnym odovzdaním som ho nosila inkognito do školy. Pod stromom aj trochu smrdel, predsa len, oprať ho som sa už neodvážila.

 Mám tridsaťjedna rokov. Ešte raz toľko a budem stará a zomriem. Možno z toho ma bolí to brucho. Ale nechcela som byť sentimentálna.

  Sedeli sme oproti sebe v auparkovej Tankestelle, inak sa tie kaviarne nedajú nazvať a zasa ma rezali oči z klimatizácie.  Zasa mi nechutilo tiramisu,  prečo sa preboha stavajú tieto budovy? Je chyba vo mne? Nezvykla som si. Chcela by som bývať v lese a konečne prestať s ostatnými ľuďmi súťažiť. Kvôli tebe sa oblečiem aj do latexu, ale prečo mám nosiť nejaké pichľavé ale módne svetre z Manga? 

 Našťastie ma miluješ a všetko je pre mňa znesiteľné. Láska, akože sorry, ale dík, že si.

 

 

  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.


Už ste čítali?